Aktuální zajímavé zprávy a odkazy

prikyvujete, ste ticho, držíte hubu.. je to horšie ako keby to priamo podporujete

Je to len hra..

Středa v 21:07 | Foxiss | Filozofické úvahy
Neriešte zloženie článku, ani jeho formu. Dôležitý je obsah.. kto chce, hľadá spôsoby a kto nechce, hľadá dôvody. Príjemné čítanie.. :-)

ZDROJ http://foxiss.blog.cz/1002/je-to-len-hra


Je to hra... nič nie je pravda.. vytvorené pravidlá vytvorili ľudia, ktorý chápali, že každý si môže vytvoriť vlastnú realitu.. a ich realitu žijú teraz všetci.. nechápu. Nepochopia že to je len hra.. hra, kde pravidlá píšu oni sami.. Svojich ľudí vo svojom okolí tvoria oni sami.. priťahujú ich aby mohli pokračovať.. hrať plnohodnotnejšie bez toho, aby si to uvedomovali.. boli učení k tomu, aby sa nesnažili pochopiť.. vedení k tomu, aby nechceli uvidieť.. a všetko tak jasne jasné sa zdá ako tajomná hmla, ktorú necháme byť takou, akou byť má. Lenže to nie je pochopenie, to nie je otvorenie očí.. tápame v chaose.. hľadáme oporný bod, no nenapadne nás, že tým bodom pozorovania a vedomia sme my sami... v chaose jediná stála časť sme my, hoci iba vo svojej najhlbšej podstate. Hľadáme v minulosti.. čakáme na budúcnosť.. neprichádza, hľadáme zbytočne.. nechápeme že včera, zajtra.. že stále je dnes.. bolo aj bude.. nechceme pochopiť, nezmyselná úvaha.. pre všetkých slepých. Sme prostriedky na hranie hry zvanej Život.. bez cieľa, bez významného kúsku niečoho.. iba prázdne nachádzanie cudzích myšlienok, vytváranie ega bez vlastníctva.. pracujeme so všetkým, keď nie je to naše.. chceme dobyť vesmír, ovládnuť Zem, nahradiť prírodu, preskúmať a napísať o všetkom.. kde však mizneme my sami? Sme v čoraz väčšom celku, lenže načo nám to je? Nie.. žiadne pochopenie, žiadna snaha - snáď len výsmech.. výsmech tým, čo sa snažia zrieť... výsmech tým, čo sa snažia pomenovať, odpútať.. stať sa ľuďmi.. tie "humatonské" beštie s egom bažiacim po dokonalosti ľuďmi nie sú.. a nikdy nebudú, nemajú šancu, možnosť ani pochopenie pre to, byť... iba brzdia ľuďom, čo sa skutočne snažia byť niečím viac ľudským, ktorí sa snažia hacknúť program ktorý ich väzní.. ktorý je slepý ako väčšina ľudí s egom.. zmarené šance, zničené oči otvárajúce sa okoliu.. zdeprimované vedomie ktoré chce precitnúť.. ťažké viečka zahaľujúce mĺkve oči.. iba kus mäsa.. médium ktoré je plné informácií.. plné nafúknutého ega, bez šance ŽIŤ.. mŕtvi ľudia svojou podstatou.. začne niektorý dýchať? Ak sa pokúsi, humatonské egohlavce ho pekne rýchlo stlmia... lenže.. načo potom sloboda, keď 7 miliárd je slepých? Načo žiť s tými, ktorí sú dávno mŕtvi? Načo komunikovať s niekým, koho komunikácia sama ovláda? Načo strácať čas s tým, čo žije len pre stratený čas? Načo otvárať oči slepcovi? Kričať na hluchého?... poviem vám, je to poriadne šialená hra. A na čo je dobrá? Na pochopenie že sme hnijúci kus mäsa na planéte, ktorý tu v priemere pobudne 70 rokov, keď načisto zhnije, bez návratu? Viem... hľadať takých ľudí, spájať ich, ukazovať im smer.. smer šance, smer ktorý ich povedie cez tučné ego, priamo k odpútaniu sa. Zažiť vlastnú smrť, znova, aby mohli žiť.. urobiť skupinu, zámerne otvárač oči, nehľadiac na príčiny.. aby sa človek zmenil, potrebuje ŠOK. Šok.. áno, šok. Spontánne niečo robiť je pre nás nemysliteľné, za všetkým hľadáme dôvod.. sme svojou podstatou tak zbabelí, že žiť pre nič by sme pokladali za stratu času.. lenže život nie je na mrhanie, je to naša šanca.. TERAZ!! TU!! HNEĎ!! STÁLE!! A NIKDY VIAC! Spamätanie sa, pochopenie, osvietenie, odpútanie.. možno to znie bez začiatku a konca.. lenže načo smer?! Načo udávať cestu, keď je sama svojou podstatou iba chaos v ktorom robíme poriadok? Načo ukladať behajúce časti? Nanič.. ak chceme pochopiť, práve ten chaos svojim zložením poskytne najlepšie predpoklady pochopeniu.. nepotrebujeme poriadok aby si to naša myseľ sprehľadnila.. stačí len počúvať a chápať.. vedieť, snažiť sa a neriadiť sa egom.. začiatok je objaviť to ego.. ďalej ho ovládnuť.. pomenovať, ... a až potom snažiť sa odpútať.. zabiť ego, zničiť.. znovu zrodiť sa ako fénix.. z prachu svojho ega povstať ako človek, nie ako beštia. A otvárať oči ostatným.. možno človek urobí viac, než by sám čakal. Nič nemusíš mať zmysel, ani ten hlavolam na stolíku je bez zmyslu, i keď s cieľom.. cieľ, ktorý je ilúzia.. všetko je ako pyramída - zložená ilúzia na ilúzie... a pod pyramídou v jej strede je hrobka, tam je človek samotný, jeho podstata.. ale naspodok sa nedopracujeme hneď.. každá ilúzia je iná a dá sa inak chápať.. a inak, ako do radu, sa ísť jednoducho nedá... postupne musíme chápať že všetko to nad nami. Všetko čo nás blokuje.. sú neviditeľné kryštalické múry.. ilúzie, ktoré žijú vďaka sebe.. a tiež vďaka tomu, že ich potvrdzujete.. prikyvujete, ste ticho, držíte hubu.. je to horšie ako keby to priamo podporujete.. lenže,... väčšina nepochopí, nechce pochopiť, alebo jednoducho nemá predpoklady na nejaké to pochopenie. Uvedomiť si dnešok, otvoriť oči a žiť. Dalo by sa o tom písať veľa.. no nemusí.. každý kto chce, sa pokúsi o niečo skutočné, niekedy nevedome,.. uvedomí si prítomný okamih, no potom ho vtrhnú ako do zlého sna tie beštiálne tvory, ako zombies, ktorých riadi ego. Kto chce byť zombie? Ja nie. Myslím že sa oplatí byť nikým, než byť kusom mäsa ktorého rozhodovanie riadi niečo, čo človeku nepatrí. Život je o rozhodnutiach.

1 komentář:

  1. Pěkný článek ale dal by se shrnout do jedné věty.

    OdpovědětVymazat